Martin Konrád
Jedlo po našom
Každá krajina je špecifická svojou kuchyňou, ani naša rodná hruda nie je výnimkou. V posledných rokoch však akosi strácam prehľad. Prestávam si byť istý, či skutočne je slovenským národným jedlom. A to napriek tomu, že som sa ich ako naše národné jedlo sám naučil variť. Alebo lepšie povedané pripravovať, kedže varí sa iba chvíľku a viac času kuchár strávi pri ostatných činnostiach. Nikdy som sa neúčastnil súťaže vo varení tohto pokrmu, kedže sa jedná o týmovú súťaž, ale trúfam si povedať, že "bryndzáky" teda variť viem. Na viac spôsobou. Jednoducho inak varí moja mama a inak moja svokra a tiež všetko závisí od surovín. Ale vždy je tu nejaké ale. Po posledných skúsenostiach som zistil, že ich viem uvariť lepšie ako stravovacie zariadenia, ktoré sa tvária ako koliby, salaše, slovenské reštaurácie či akokoľvek inak. Čím to je. Varia v nich kuchári. Skutočne. Ja rozhodne nemám školu na varenie. Iba kurz talianskej kuchyne aj s certifikátom, že si vraj neurobím hambu vo varení tejto kuchyne. Hambu si však robia množstvá kuchárov, variacich na krásnych a navštevovaných miestach našej krajiny. Ich "jedlo" jedia navštevníci domáci aj zahraničný. A majú teda smolu.